Nofiny

Á –  bé –  cé  – dé  – tri – dé!

Francúzka Marion Batailová, rodená Parížanka, vyskladala knihu Numero. Numero síce odkazuje na číslo, ale v tomto prípade znamená aj „predstavenie“. Prestavuje ABECEDU inak. V priestore a pohybe. Písmenká sú vyrobené z papiera v 3D priestore a navzájom medzi sebou komunikujú. Tvorba Marion Bataillovej je úplne sústredená na typografiu, v jej knihe preto nájdete hmotné, „oživené“ písmená. Niektoré písmenká vychádzajú do priestoru, iné budia optický dojem, že sa hýbu. Ako sama tvrdí, knihu vymyslela preto, lebo nevie vymýšľať príbehy, tak sa rozhodla pre to najjednoduchšie riešenie – abecedu. Ale ako ju podať tak, aby sa zdala ľudom zaujímavá, aj keď ju poznajú?  Listovali sme nadšene knihou od začiatku až do konca.

Ako sa dajú využiť dierky v papieri

Héléne Riffová, Alžírčanka žijúca vo Francúzku. Na nás cez svoje dielo pôsobila ako mladá umelkyňa. Pripomenula svojou tvorbou žiaka, čo sa nudí na hodinách fyziky a zo štvorčekovaného papiera s dierkami, ktorý má slúžiť na náčrty grafov, vytvára ilustrácie tak, že používa ako hlavný materiál práve dierky. Dierky už neslúžia na to, aby sme papiere mohli zviazať dokopy, ale samy sa stali nositeľmi významu. Dierky boli zrazu nosnými dierkami, hlavami medúzy, stolom, tvárou, oblakmi, či utajenými myšlienkami. Čitateľ „čítal“ tie dierky tak, že hľadal ich význam. Nie na každej ilustrácii bolo totiž hneď zjavné, čo tá dierka predstavuje.

Zašiť sa do stanu a čítať knihu s baterkou

 Kniha, ktorá sa dá čítať potme. Tajomná atmosféra, ktorú si pamätáme ešte z detstva. Mohli ste opäť zažiť ten pocit,  keď mama povie: „Zhasni!“, no vy sa schováte pod perinu s baterkou a čítate ďalej, lebo chcete napriek všetkému vedieť, ako to celé skončí. Veľkou výhodou je, že svetlo baterky v knihe Nocturno odhaľuje nové súvislosti. Kniha sa dá čítať aj pod denným svetlom, ale vidíte iné obrázky, ako pod svetlom baterky. Napríklad obraz chlapčeka, ktorý leží v posteli a keď zasvietite baterkou, vidíte na ňom prilepené strašidlo.  A ako je to možné? Celá kniha je vytlačená s fosforujúcim atramentom.

Kniha ako animovaný film

Virginia Moriová, Talianka. Kniha bez textu s názvom Vento, je kniha,  po ktorej sa prechádza sivým, špeciálnym plastom (celuloidom: výroba plastov, filmov, fólií a náterov, pozn. redakcie). Perom alebo ceruzkou autorka nakreslí obrázok na papier a keď po ňom prejdete plastom, vytvára to optický klam pohybu.

https://www.youtube.com/watch?v=PtmCE1guYIs

Na čo všetko sa hodia štipce?

Anne Herbautsová. Viete si predstaviť knihu zavesenú na šnúre ako uterák? Tri pruhy látky s ilustráciami a textom. Pri tom bolo vedro plné klasických drevených štipcov. Mohli ste zobrať štipec a prištipnúť ho tam, kde je to pre vás dôležité a tým zvýrazniť text alebo obraz. Dvaja z našich študentov to poňali inak. Samých seba považovali za umelecké dielo a vznikla z toho hra, na koho sa zmestí viac štipcov. Pani, ktorá strážila výstavu bola pobúrená, že „ničia expozíciu“. My si myslíme, že vstúpili spolu s autorkou do sveta fantázie a vrátili sa na chvíľu do detstva. Veď sa iba ozdobili štipcami, ku knihám sa správali s úctou. Keď sa pani dozvedela, že to bude „len“ v školskom časopise, povedala, že „to prežije“.

Čítame rukami

Lucie Félixová ponúka knihy na hranie. Hrá sa s tvarmi a protikladmi. Na jednej stránke máte kameň, ktorý máte „odvaliť“, ak ten kúsok papiera odoberiete, zbadáte pod ním mravčeka. Okrúhly tvar, ktorý sa vám zvýši, dáte na nasledujúcej strane na nebo a stane sa z neho oblak.  Kniha funguje na princípe protikladov a všetky časti do seba krásne zapadajú.

https://www.youtube.com/watch?v=E3ECVNuU8eg

Záložka je najdôležitejšou časťou knihy

Francúz Adrien Parlange vytvoril knihu Le Ruban. Najdôležitejšia na knihe je látková záložka – visiaci pásik, ktorý sa na každej stránke knihy stáva niečím iným, súčasťou obrázku a výpovede. Raz ako špagát z balónika, inokedy myší chvostík, jazyk hada, malý hadík, čaj vytekajúci z porcelánovej kanvice, špageta na tanieri…všetko, čo si len viete predstaviť.

 Za Slovensko Olejníkovej Hávedník

 Daniela Olejníková je veľmi nadanou súčasnou slovenskou knižnou ilustrátorkou a preto nás neprekvapilo, že sme na výstave uvideli knihu Hávedník, ktorá je zaujímavou encyklopédiou o živote roztočov, vírusov, parazitov a inej hávede. Vedecká informácia zabalená do príbehu s estetickou knižnou ilustráciou robí z hávede krásnu vec – a z Hávedníka krásnu knižku na čítanie i pozeranie.

 Čo všetko autori neurobia, aby nám čitateľom v digitálnej ére vrátili schopnosť sústrediť sa na knihy. Vedieť venovať pozornosť každej jednej jej strane, zabávať sa ňou a objavovať nové svety.

Kristína Hažlinská, Vesna Zora Gemzová

Výstava: Laboratórium knihy

Európsky projekt Transbook

Children´s  literature on the move (Detská literatúra v pohybe)