Absolventi

Dominik, ty si asi najvýraznejšia absolventská osobnosť Filmovej školy, ako si spomínaš na obdobie, kedy si sa hlásil na Filmovú školu?

Ďakujem za takýto titul, haha! Na Filmovú školu som sa hlásil v roku 2012 počas 9. ročníka na základnej škole. Od svojich deviatich rokov sa venujem filmu, a preto som hľadal školu s týmto zameraním. Keď som našiel na internete SŠUPF ako jedinú svojho druhu na Slovensku, bolo viac než jasné kam poputuje moja prihláška na strednú školu. Pravdupovediac som si žiadnu inú prihlášku ani nikde inde neposielal. Šiel som na istotu s jedinou prihláškou na jedinú školu. Nikam inam som nechcel ísť. No a vďaka Bohu mi to vyšlo!

 

Čo ťa očarilo už v prvom ročníku?

Poviem Vám, ja pochádzam z malého mesta Veľký Krtíš a žil som v ňom nepretržite 14 rokov od narodenia s príležitostnými školskými výletmi zo ZŠ do zahraničia, ktoré boli také uponáhľané a zbrklé, že som ani nestačil žasnúť, čo vidím a už sme boli „doma“. Keď som ale prišiel študovať/bývať do Košíc na štyri roky, to bola pre mňa obrovská vec! Nové mesto (vtedy pre mňa obrovské nové mesto s električkami!!!), nová škola, noví spolužiaci, noví učitelia a veľký strašiak internát! Skrátka wow! Z Veľkého Krtíša do Košíc, to bol pochopiteľne šok! Áno, teraz to možno niekomu príde vtipné ale ja nikdy nezabudnem na ten krásny pocit ešte takmer dieťaťa, že som zrazu vo "veľkomeste s toľkými možnosťami." Mám jednu vtipnú historku z prvých dní štúdia na škole. Ako Krtíšan som pochopiteľne v tej dobe nikdy v živote nevidel naživo žiadny Apple produkt. Iba vo filmoch… No keď som prišiel na filmovku, skoro som sa zbláznil od úžasu. Áno, cítil som sa ako v zelovoce. Aj som sa tých všetkých iMacov bál, čo i len dotknúť. :) Raz po hodine fotografie sme išli hore do učebne virtuálnej grafiky a mali sme si fotky stiahnuť. Pozrel som sa pod stôl. Nikde nič, len samé káble. Otočil som sa, tuším na pána Kladeka a pýtam sa ho: „Prosím Vás, kde to má bedňu? Tu je monitor a kde je počítač? Potrebujem si stiahnuť fotky na USB.“ Škodoradostne sa zahuhňal ako to dokáže len on a opýtal sa ma: „György, Vy ste odkiaľ?“ „Z Veľkého Krtíša,“ odvetil som. Pán Kladek iba zašomral čosi ako „aha“ a chichotal sa ďalej, pričom otáčal iMac dozadu, kde mi odhalil USB porty. „To nemá bedňu György. To je všetko v jednom.“ Zázrak! Pomyslel som si a okamžite som sa zamiloval. Ešte v ten rok som prešiel z Windowsu a Androidu na Apple. Nuž, bolo to instantné čaro užívateľského prežitku. Keby pánovi Uhríkovi Apple platil províziu za každého nového fanatika, tak… :))) Samozrejme Apple nebola jediná vec, čo ma očarila. Mňa očarilo vyložene všetko! To sa ani nedá vymenovať! Ja som zrazu žil sám bez rodiny v cudzom meste. To bol proste úžasný pocit slobody a taká tá úprimná radosť a čestná zodpovednosť za seba samého. Bol som hrdý, že môžem študovať „tak ďaleko.“ :)

 

Popri štúdiu si aj nakrúcal filmy, čo ťa inšpirovalo a „hnalo“ vpred?

Popri štúdiu som nakrútil zbierku poetických filmov „Sedem smrteľných hriechov“ v rámci zadaní na predmete Audiovizuálny ateliér a hraný štylizovaný maturitný film „Death of Art / Smrť umenia“, ktorého vznik všetci nazývali ako „nekonečný príbeh.“ :))) Nakrúcal som ho prvé dva ročníky a postprodukoval som ho posledné dva roky. Film bol celý nakrútený pred zeleným plátnom a ja spolu so spolužiakmi z virtuálnej grafiky sme doň vytvárali 2D a 3D pozadia a animácie. Od začiatku štúdia som mal všetko vopred naplánované, aby sa to všetko stihlo vyrobiť za tie štyri roky. S odstupom rokov sa z jeho realizácie (snáď napokon) stal vtipný príbeh o „otravnom Györgyovi“,  pretože s jeho realizáciou som otravoval snáď každého na škole. „Zase? To stále robíš tú baletku?“ Nejdem zachádzať do detailov, lebo niektoré sú pikantné, ale máme aspoň na čo spomínať! Všetci ten teror našťastie vydržali a maturitný film sa podaril! Ja som od malička veľmi súťaživý sám so sebou. Nerád sa opakujem, nerád stagnujem a stále sa musím prekonávať aby to, čo vytvorím, bolo stále čoraz lepšie a inovatívnejšie, čiže ako hnací motor ma hnala určite moja vlastná ctižiadostivosť a samozrejme potreba tvoriť!

 

Aký predmet bol pre teba najobľúbenejší a naopak, ktorý si neobľuboval a prečo?

Najradšej som mal asi Obrazovú tvorbu s pánom Hrabinským a najmenej som mal rád Dejiny výtvarnej kultúry. Na FAMU sme ich mali tiež a tisíckrát rozsiahlejšie a komplikovanejšie.

 

Keďže nám do učiteľského kolektívu pribudli aj noví učitelia a niektorí aj odišli, ako si spomínaš na pedagógov? Máš aj nejaké vtipné príhody, na ktoré si spomenieš?

Ja mám toľko vtipných príhod snáď s celým učiteľským zborom, že až! :))) Napríklad, ako mi každý deň, celé tie roky triedny kázal dávať dole klobúk z hlavy v miestnosti, až sa z toho stal gag, pán Kladek a jeho „tri ťuky“, z ktorých sa napokon stal mesiac práce a stovky hodín rendrovania, zákaz požičiavania techniky, keď obedoval pán Šárik, zabudnuté čipy, ranné meškania a ich obhajovanie nekonečne absurdnými výhovorkami, utekanie z telesnej na kávu do Optimy a rovno na prechode pre chodcov v aute pani riaditeľka s triednym. :) No… je toho požehnane…

 

Zmaturoval si, kam viedli tvoje kroky ďalej?

Počas maturitného ročníka som si zas a znova podal len jednu jedinú prihlášku na vysokú školu a to na FAMU v Prahe na katedru réžie. Zase som si povedal, všetko alebo nič. A nikam inam som si žiadnu inú prihlášku nepodal. Čo bol pochopiteľne veľký risk ale ani na moment som nezaváhal, pretože nikam inam som nechcel ísť študovať, než tam a vďaka Bohu to vyšlo a prijali ma hneď na prvýkrát, vraj ako najmladšieho študenta za posledných 40 rokov.

 

Ak by si mal zhrnúť, čo všetko sa zmenilo v tvojom živote za posledné roky, odkedy si doštudoval na Filmovej, čo by to bolo?

Asi všetko až na mňa samého. Áno, zostarol som, haha ale stále som rovnaký blázon! (Do filmu samozrejme!)

 

Dočítali sme sa, že si získal aj mnoho ocenení za posledné roky, povieš nám o nich viac?

Vďaka Bohu sa mi podarilo na FAMU s mojim kameramanom nakrútiť krásne a úspešné filmy, na ktoré som nekonečne hrdý a tvrdo som si vybojoval realizáciu každého z nich, čo napokon prinieslo aj vytúžené ovocie a podarilo sa mi s nimi vyhrať množstvo svetových filmových festivalov, na ktoré som aj osobne vycestoval do zahaničia. Za to, že sa im dostalo pozornosti a uznania som veľmi vďačný a šťastný. Vo svojej tvorbe rád pracujem s obsahovou a formálnou štylizáciou, ktorú naopak staviam do kontrastu reálnym a vážnym spoločenským témam aby tak uzreli svetlo sveta v inom šate než sme všeobecne zvyknutí. Hraný film „Tatínek pod stromek“ (2018) pojednáva o príbehu transrodového otca, ktorý na Vianoce nečakane navštívi svoju bývalú manželku a svoje deti, pričom ale netuší, že si za neho našli náhradu. Príbeh krátkeho hraného filmu „Příští zastávka“ (2018) pojednáva o toxickom vzťahu matky a jej hedikepovaného syna, ktorému sa svojskou hrou na stevardku a šoféra snaží nahradiť terapiu a zároveň splniť jeho detský sen. Stredometrážny hraný film s názvom „Svině“ (2019) je komediálnou satirou na dnešnú spoločnosť, ktorá sleduje príbeh šialenej sériovej nevesty, ktorá sa bojí žiť a zomrieť sama, preto sa za každú cenu snaží rýchlo vydať a to za hocikoho. Ďalší stredometrážny hraný film „Dotýkání“ (2020) pojednáva o kontroverznej a vysoko tabuizovanej téme súrodeneckého incestu, ktorého príbehom nás sprevádzajú dvaja malí zmätení bratia, počas svojho raného sexuálneho sebaobjavovania a vzájomného nepochopenia. Krátkometrážny jednozáberový film „Ďalšia“ (2020) pojednáva o veľmi aktuálnej téme ľudských práv a slobôd žien, ktorého príbehom nás sprevádza mladá zúfalá dievčina, ktorá sa rozhodla podstúpiť interupciu za tých najnehostinnejších podmienok bývalého Československa v roku 1989. Posledným študenstkým filmom je stredometrážny hraný film „Tatína“ (2020), ktorý je pokračovaním príbehu o transrodovom otcovi, ktorý čelí polemike o svojej pravej identite. Moje filmy boli uvedené a ocenené na mnohých medzinárodných filmových festivaloch ako sú napr.: IFF Ca' Foscari in Venice, Image+Nation LGBTQueer Film Festival in Montréal, Mix - Diversidad Sexual en Cine y Video in México, KASHISH International Queer Film Festival in Mumbai, 22nd Dresden Narrow Film Festival - Dresdner Schmalfilmtage, International Children Care Film Festival in Paris, kde som získal Grand Prix za najlepší film a cenu za mňa, osobne prevzal slovenský veľvyslanec Igor Slobodník v Paríži. Ďalej na IFF Alto Vincentino in Italy som získal cenu za najlepší film, iFilm Festival in California, kde som získal dve ceny za najlepšiu réžiu a najlepší film, One Shot Terrassa City of Film in Spain, kde som vyhral Grand Prix za najlepší film, IFF SHORT to the Point in Romania, kde som získal tri ceny za najlepšiu réžiu, najlepší film a najlepší študentský film, ktoré sa mi podarilo získať aj na IFF Moscow Shorts. Aktuálne majú moje filmy štyri zahraničné distribúcie: DAFilms v Česku, na Slovensku a v Amerike, NQV Media vo Veľkej Británii, iVysílání České televize v Česku a celosvetovú distribúciu na Amazon Prime Video. Najnovšie aj na JOJ PLAY od januára 2023 pre slovenský trh.

 

Zahral si aj v novom seriáli TV JOJ s názvom Iveta, ako si sa k tomu dostal?

Oslovila ma kastingová režisérka a ponukou na kasting, ktorá sa neodmieta! A pán Hřebejk si ma vybral. To bol proste vesmír a ja som zato veľmi vďačný! Bola to úžasná skúsenosť a nezabudnuteľný zážitok sledovať pána Hřebejka pri práci. Nevidel som sa s ním totiž od FAMU, kam ma dokonca aj prijímal práve on. V seriáli hrám postavu Kurta, ktorá sa zjaví ako blesk z jasného neba v 3. diely a bude sa blýskať až do konca! :) Nezabudnite už 8. januára na TV JOJ!

 

Čo si medzi časom nakrútil a na čom momentálne pracuješ?

Momentálne prioritne pracujem na mojom celovečernom debutovom filme „DOM UPROSTRED“ s produkčnou spoločnosťou Furia Film, s.r.o. Ide o historickú drámu z konca druhej svetovej vojny, inšpirovanú skutočnými udalosťami. Ďalej pracujem v kreatíve na rôznych projektoch TV JOJ a vyvíjam tiež nový seriál.

 

Kde nachádzaš inšpiráciu?

Inšpiráciu vždy nachádzam v nekonečnom vesmíre. :)

 

Kde sa vidíš v budúcnosti? Skôr pred kamerou alebo za?

V budúcnosti sa vidím určite aj pred kamerou, no predovšetkým za kamerou. Mňa vždy bavilo herectvo, no réžia je priorita. Vo filme „DOM UPROSTRED“, to však spojím a vo filme si sám aj zahrám.

Chcel by si poslať nejaký odkaz študentom Filmovej školy?

Byť sám sebou je to najcennejšie, čo máte. Žiadny trend nenahradí vašu podstatu. Prosté ale pravdivé. Ďalej študentom posielam pozvánku na nakrúcanie môjho filmu „DOM UPROSTRED!“ Na záver pozdravujem pani riaditeľku, pána Uhríka, pána triedneho Tatarku (už sme si síce potykali ale možno už zabudol :D…), celý pedagogický zbor a študentov!

 

 

Autorka: Bc. Nicol Želtvayová

Foto poskytol: BcA. Dominik György