Absolventi

Čo vás priviedlo na  školu s filmovým zameraním?  

Odmalička som k tomu  inklinoval, i keď nikto z  rodiny nebol zameraný  na umeleckú sféru. Vždy,  keď som prišiel domov zo školy, veľmi rád som pozeral reklamy na kanáli  Teleprior. Bol to kanál,  kde chodili iba reklamy a  fascinovalo ma to v tom,  že niektoré reklamy boli  dobré a iné zase nie. Tam  som videl aj reklamu na  filmovú školu a dozvedel  sa, že taká škola existuje.  Potom mi ocko kúpil prvú  kameru a začal som sa  tomu venovať ako hobby  a neskôr to vlastne aj študovať.  

Ako hodnotíte štúdium na tejto škole?  Mala plusy aj mínusy?  

Realita ďaleko predčila  moje očakávania. Vôbec  som toho toľko nečakal.  Ale poviem pravdu, ja  som tu nešiel s nejakými veľkými očakávaniami.  Išiel som tu s tým, že si  chcem každý deň užiť.  Ešte v bývalých priestoroch na Staničnom námestí na mňa škola zapôsobila veľmi rodinnou  atmosférou a tým, že sa  tam všetci poznajú. Myslel som si, že ak budem  nejaký svadobný kameraman alebo kameraman  pre spravodajstvo, tak  bude fajn a to, kam sa to  dostalo, to je len vďaka  škole.

Vtipné spomienky na  školu?  

Každá jedna situácia bola  veľmi príjemná a zábavná. Ale pamätám si úplne  takú ani nie úsmevnú situáciu, keď sme v prvom  ročníku išli točiť s pánom  Uhríkom a s pánom Štelbaským do nemocnice  pre choré deti, na onkologické oddelenie. Išli  sme točiť Mikuláša a mali  tam byť tretiaci a štvrtáci  a ja som sa tam nejako  priplietol. Tak sme to natáčali a celé to vyzeralo v  pohode. Potom vyšiel pán  Uhrík aj pán Štelbaský a  obaja mi hovorili, že ako  som to natočil, že je to  celé zlé a krátko som držal zábery. Hneď ako som  odišiel, som sa rozplakal.  Bolo mi to hrozne ľúto,  že som to pokazil a že sa  to so mnou teraz bude 4  roky niesť. Toto je situácia, ktorú si pamätám, ale  práve toto ma naučilo, že  mám dlho držať záber.  Každá jedna spolupráca  bola veľmi dobrá a náučná, pretože sú tu učitelia  z praxe. Aj preto som do  školy chodil veľmi rád.  

Nápad založiť vlastnú  firmu vznikol počas  školy alebo až po nej?  Aké boli začiatky?  

Úplný začiatok bol asi v  druhom ročníku so starším spolužiakom Petrom  Rákoczym. Tam sme začali robiť pre agentúry,  ktoré robili svadby a my  sme chodili ako kameramani. Neskôr sme si  povedali, že by sme mali  asi začať niečo svoje ,a  tak sme si začali odkladať  peniaze na vlastnú kameru. Lenže z toho platu  to bolo veľmi ťažké, tak  nám pomohli rodičia a  kúpili nám prvé kamery.  Tak sme začali chodiť na  prvé „kšefty“ a točili sme  svadby. My sme chceli  klientom ponúknuť niečo nové, tak my sme tam  chodili dvaja a točili sme  to na päť až šesť kamier.  Za rok nás to veľmi dobre vyšvihlo a my sme mali  rok a pol dopredu blokované termíny. Ročne  sme mali 30-35 svadieb  a stužkových sme mali  približne 23. Tým pádom  sme poznali takmer celé  Košice a to bola klientela,  ktorá sa o pár rokov vydávala/ženila, a tak sme im  nakrúcali aj svadby. Každé obdobie má niečo do  seba a my sme boli jediná  agentúra, ktorá toto poskytovala na východnom  Slovensku. Točili sme v  rámci celého Slovenska.  Mali sme hektické obdobie, kedy sme ani nespali  a bol to neustály kolobeh.  Potom sme začali točiť  pre Čechov, Maďarov a  Poliakov. Tým, že sme robili to, čo sa ľudom páčilo,  tak si nás začali objednávať na eventy a promo filmy. Potom prišli prezentačné filmy a robili sme aj  pre televízie. Prestali sme  točiť svadby a stužkové a  presunuli sme sa na korporátny segment.  

Podarilo sa vám preraziť aj v zahraniči?  

Primárne nakrúcame dokumentárne filmy. Tento rok sme mali veľmi  úspešný, lebo sme vyrobili 14 dokumentárnych  filmov, či už pre slovenský alebo zahraničný trh.  V zahraničí, tým že robíme aj pre TV Nova, tak aj  v Čechách, kde sme teraz  mali jeden veľký projekt.  Objednali si nás do Prahy  a nevedeli sme o čo ide,  ale zobrali sme to. Potom  sme zistili, že je to najväčší festival, aký v Európe je  - Transmission . Počas živého vysielania nás bude  sledovať 1-2 miliónov  ľudí. Nakoniec to dopadlo dobre a na starosti to  máme až do roku 2025.  Taktiež robíme prenosy z  Oktagonu, teda MMA , a  to je vlastne tiež za hranicami, najmä pre Talianov  alebo pokrové prenosy,  ktoré idú do piatich krajín sveta.  

Čo bolo najťažšie počas školy alebo počas  vedenia firmy?  

V tejto dobe je najťažšie,  no zároveň najkrajšie si  získať okolo seba správnych ľudí. Ľudia, ktorí  to chcú robiť, baví ich to, chcú vám pomôcť a nie  oklamať vás, férových  ľudí, ktorí vás podržia či  už vtedy, keď sa vám darí,  alebo keď je toho biznisu menej. Nie je to výsledok  len môj, ale je to výsledok celej firmy, že sa nám  takto darí.  Na záver odkazuje všetkým študentom, aby ste išli s  dobou a čo je hlavné, aby ste neboli viazaní, že ak  študujem kameru, nezaujímajú ma počítače, účtovné  veci a podobne. V tejto dobe musí byť človek zdatný vo všetkom a musí sa aj zaujímať o všetko v rámci  svojho zamerania. Taktiež byť loajálny voči ľudom a  nejsť do biznisu kvôli peniazom, lebo to je to najhoršie. Ak ide niekto do toho kvôli tomu, spadne to. Ani  oni to nerobia pre peniaze, ale pre to, že ich to baví.  Zákazníci to potom aj vo výsledku uvidia, a tak to  môže aj priniesť oveľa lepší zisk.  

Daniela Haneková  

Fotot poskytol:  Viktor Hergott